Prasacia chrípka – čin prírody alebo človeka?

Zrejme najaktuálnejšou témou za posledné mesiace je prasacia chrípka, ktorá začína pomaly, ale isto, kosiť celú západnú Európu. Jej zdroj zatiaľ nie je oficiálne známy, prvý výskyt tejto zmutovanej chrípky sa však vyskytol v ďalekom Mexiku. Kto za to však môže? Naozaj ide len o zásah prírody? Alebo sa za oponou nachádza niečo viac?
Postupom času sa totiž začínajú objavovať špekulácie ohľadom jej pôvodu. Rakúska vyšetrujúca novinárka Jane Burgermeisterová je názoru, že za vznik pandémie a teda samotnej chrípky, môže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia Spojených národov (OSN) a niekoľko vysokopostavených funkcionárov. Dokonca na nich podala do FBI trestné oznámenie vo veci bioterorizmu a pokusu o hromadnú vraždu. Okrem toho vypracovala súdny zákaz voči pripravovanej vakcíne, ktorý podala v Amerike.
Svoje tvrdenia podložila rôznymi dôkazmi, medzi ktorými sú aj:
• Dôkazy o zámernom vypustení “prasacej chrípky” v Mexiku
• Dôkazy o účasti prezidenta Obamu, ktoré opisujú jeho cestu do Mexika, ktorá prebehla v rovnakom čase, keď prepukla “prasacia chrípka” a niekoľko funkcionárov, ktorí sa tejto cesty zúčastnili, umrelo. Je tu tvrdenie, že samotný prezident nebol nikdy vyšetrený na “prasaciu chrípku”, pretože bol predtým zaočkovaný.
• Dôkazy o tom, že spoločnosť Baxter a WHO vyrobili a vypustili pandemický vírus v Rakúsku, zahŕňajú i výrok z oficiálneho vyhlásenia spoločnosti Baxter, že náhodne rozšírený H5N1 v Českej republike pochádzal z informačného centra WHO.
• Dôkaz o programe vyľudnenia, ktorý pripravili Ilumináti/skupina Bilderberg a ich angažovanosť vo vývoji a vypustení umelého vírusu „prasacej chrípky”.
• Dôkazy o tom, že o chrípke prerobenej na zbraň sa hovorilo na stretnutí skupiny Bilderberg v Aténach v dňoch od 14. do 17. Mája 2009, ako súčasti ich programu o genocíde.
• Vedecké dôkazy o tom, že vírus “prasacej chrípky” je umelý (genetický) vírus.
Tieto, ale aj mnoho iných dôkazov sformulovala do kompletného spisu – (Kompletný spis z 10. júna je 69-stranový dokument poskytujúci dôkazy, ktoré odôvodňujú všetky obvinenia). Americkú vládu obviňuje aj z toho, že v priebehu roka, ako sa pripravovala na pandémiu, upravila zákony tak, aby obyvateľ nemohol odmietnuť očkovaciu vakcínu proti prasacej chrípke.
A aké dáva odpovede na otázku „prečo?“ Odpovede sú jednoduché. Vraj konečným cieľom je uskutočniť masovú vraždu na zredukovanie populácie, ako aj postupné získanie majetkov mŕtvych (možný prístup k prírodným zdrojom a pod.) ako aj získanie vplyvu vo svete. Jej tvrdenie bolo nepriamo potvrdené pred asi 3 mesiacmi, kedy bol zatknutý izraelský mikrológ Moshe Joseph, špecialista na biologickú vojnu, ktorý vyhlasoval, že sa má svet pripraviť na novú biologickú zbraň. Tvrdil, že práve Ukrajina (dnes 71 mŕtvych obyvateľov), bude prvá krajina, kde sa táto pandémia začne. Žeby išlo o náhodu? To sa už asi nedozvieme…
Baxter Pharmaceutical, spoločnosť, ktorá má laboratórium aj v Ukrajine, sa stala „podozrivým číslo 1.“ To, či je naozaj zodpovedná spolu s ostatnými spomenutými organizáciami za celosvetový problém, dnes ešte nie je známe. Niekoľko stoviek tisíc ľudí však doma či v nemocniciach trpí na túto zákernú chorobu, desiatky až stovky ľudí naň zomrelo.
A čo Slovensko? Aj u nás sa bohužiaľ vyskytujú prvé prípady tejto choroby. Dôležité je nezačať panikáriť, dodržiavať hygienu a nezdržiavať sa na verejných priestranstvách, čo bude pre nás gymnazistov, ako aj ostatných študentov, problém. Treba si však uvedomiť, že to nie je nič iné, ako len prostý druh chrípky, pred ktorou sa dá uchrániť. To, ako dopadne osud celého sveta je síce vo hviezdach, ale dúfajme, že tento zlý sen čoskoro doznie, a že sa štáty poučia z chýb, ktorých výsledkom boli „iba“ ďalší mŕtvi.

Barbora Klúčiková

Vitajte v novom školskom roku!

Tak, a máme tu ďalší začiatok nového školského roka. Tak ako každý rok, prajem vám veľa úspechov, dobrú náladu, ktorá vás väčšinou opúšťa, keď vidíte školu a hlavne dobré známky, nech ste spokojní aj vy, aj vaši rodičia. Maturantom držím palce,nech úspešne zmaturujú! Čaká nás okrem tvrdej práce aj veľa zábavy. Tento rok naša škola oslavuje 90-te výročie, ktorému sa budeme bližšie venovať keď to bude aktuálne. Takže ešte raz veľa úspechov!

Annamária (Mary) Závodníková

Bolt - pes pre každý prípad

Réžia: Chris Williams a Byron Howard

Herci: Miley Cyrus, John Travolta, Malcolm McDowell, Chloe Moretz

Animovaný film, ktorý dostane nadpolovičné percento divákov, ktorí sa rozhodnú pozrieť si ho. Dej sa začína typickou disneyovkou, ktorá neskôr prejde do celkom zvláštneho a zaujímavého príbehu. Je to ten najrozkošnejší animovaný pes, aký bol doteraz na filmovom plátne. Zápletka je veľmi ľahko odhadnuteľná, no napriek tomu má Bolt svoje čaro. Superpes, ktorý si sám myslí, že má superschopnosti a nedochádza mu, že to len nakrúcajú TV seriál. Na pohľad primitívnosť pre deti, ale dej začína naberať spád, keď sa na scéne objaví mačka a neskutočne tučný škrečok. Nechýba tu humor, ktorý je naozaj humorom a nie iba slabým odvarom humorných scén ukradnutých z iných filmov. Výber hercov na dabing hlavných postáv tiež svedčí o ako takej kvalite. Hlas Boltovi prepožičal John Travolta a malá Penny rozpráva hlasom teraz veľmi populárnej Miley Cyrus. Film je veľmi dobre spracovaný, zameraný na detaily a zvieratá, ktorým nechýba humor. Stojí za pozretie aj keď len ako jednorázovka, určite vás niečím zaujme. Čo iné by sa dalo očakávať od filmu nominovaného na Oscara za najlepší animovaný film.

Annamária (Mary) Závodníková

240yc00.jpg

ondrejmusil_15-03-2009-19-46-52_bolt-blue.jpg

Odkaz

Je to nočná mora, ktorá ma prenasleduje deň i noc.
Viem, že som to ja a nikto mi nepríde na pomoc.
Bola to moja záchrana, bolo to moje šťastie.
Veci sa zmenili a môj strach rastie.
Chcem sa ráno zobudiť a hlavu čistú mať.
Spravím preto všetko, všetko, čo sa bude dať.
Je to ťažšie než smútok, ťažšie než v strachu žiť.
Žiadam veľa? S istotou sa prebudiť?
Na svete je toľko ľudí…a ja myslím len na teba.
Je to ako plávať vo vani, ako jesť soľ bez chleba.
Mám toľko otázok, no málo odpovedí.
Vedieť pravdu, to sa mi nikdy neprihodí.
Mlčíš…a to za tebou každý deň chodím.
Ty si ticho. Asi len sama sebe škodím.
Mám pred sebou tvoje oči, v ktorých slza nikdy nebola.
Počujem stále tvoje slová, zas a znova dookola.
A dosť, už to viac neznesiem, už je proste koniec.
Spadne mi posledná slza a ja položím na tvoj hrob veniec.

Annamária (Mary) Závodníková

Osvienčim

p4290029.JPGOsvienčim, koncentračný tábor v Poľsku, bol založený na rozkaz šéfa jednotiek SS, Heinricha Himmlera, a to 27.4.1940.Prví väzni boli predovšekým Poliaci dovezení v júni 1940, aby boli použití ako otroci. Neskôr boli postupne privážaní ostatní otroci, ktorých privážali nemeckí nacisti pravidelne. V osvienčime zahynulo denne niekoľko ľudí, pretože boli podvýživení,zavraždení alebo jednoducho umreli od vyčerpania. Ich oblečenie, aké po nich zostalo, bolo odovzdávané novým zajatcom. Ľudia, ktorých privážali, boli oklamaní. Nebolo im povedané, čo v skutočnosti budú robiť. Keď ich priviezli do tábora, boli rozdelení do niekoľkých skupín. Od 14 - 15 rokov boli deti „zachránené“ spolu aj so zdatnými dospelými. Všetkých, ktorých priviezli, poslali vyzliecť sa pod zámienkou, že im umožnia osprchovať sa. Tak im pobrali všetky osobné veci a prezliekli ich do špinavých handier. Malé deti do tých 14 rokov boli aj so slabšími dospelými zavedení do plynových komôr s tým, že sa môžu tiež osprchovať. V komorách boli sprchy, tak sa im to nezdalo byť podozrivé. A tam už len vypustili cyklon B. Miestnosť bola vedľa spalovne, takže telá stačilo preniesť. Spaľovňa bola len jedna z mála izieb, vecí a fotografií, ktoré sme videli keď sme boli v Osvienčime na exkurzii. Keď sme v stredu, 28.4, odchádzali z Nitry, nikto z nás netušil, čo nás čaká. Sprevádzali nás dve naše dejepisárky, p.p Krištofičinová, p.p. Žitňanová a slovenčinárka p.p. Líšková spolu s dvomi sprievodcami. V Osvienčime nás rozdelili do skupín, a ku každej z nich bol pridelený sprievodca. Už len pohľad z vonku na Osvienčim bol nepríjemný,preto sme vedeli, že vo vnútri to bude oveľa horšie. Náš sprievodca rozprával veľmi zaujímavo, takže všetko, čo povedal, bolo pre nás niečim výnimočné. Jeho výklad bol presvedčivý a veľlmi dopodrobna opisoval život zajatcov v Osvienčime. V každej miestnosti, do ktorej nás zaviedol nás čakal kratší, niekedy aj dlhší,no vždy plnohodnotný komentár. Veľmi zaujímavé boli fotografie Slovákov, ktorí tam boli dovezení, zachovalé šatstvo otrokov a neopísateľné pocity v nás vyvolali osobné veci zajatcov. Boli rozdelené, preto sme v jednej miestnosti videli oholené vlasy, v inej miestnosti ich topánky, v ďaľšej zase protézy, či hrebene a iné osobné veci, ktoré si sem doniesli , pretože nevedeli, že tu to potrebovať nebudú. Neďaleko Osvienčimu bol druhý, väčší koncentračný tábor,ktorý sme tiež navštívili. Hneď vo vnútri v strede boli kolajnice, ktorými sem vlakom privážali nových zajatcov. Tento tábor mal rozdelených mužov a ženy. Na ľavej strane sme videli domy z tehál, ktoré „patrili“ ženám. Napravo boli zase drevené stajne, ktoré boli pôvodne naozaj postavené pre kone, a v nich boli vtedy natlačení muži. Všade dookola bol ostnatý plot, v ktorom prúdila elektrina. My sme videli len drevené stajne, z ktorých väčšina bola už vypálená. V jednej bola ich „kúpeľňa a toaleta“. Pohľad na ňu pol strašný. Na začiatku stajne boli pôvodne dlhé „vane“ s vodou a za nimi postavené kamenné „záchody“. Otroci museli prebehnúť vedľa vaní a tak sa umyť počas behu bez zastavenia, inak boli zastrelení. Hneď po rýchlom „umytí“ mali 5 až 10 sekúnd na vykonanie potreby, podľa nálady „strážnika“. Tí boli vybratí zo zajatcov, ktorí mali násilnícke sklony a boli ochotní za záchranu vlastného života zabíjať ostatných. V stajniach, kde spávali, bolo niekedy natlačených okolo 1000 otrokov. Spali na poschodových posteliach, na ktorých mali iba slamu. Sprievodca nám vysvetlil, že väčšinou úplne dole spal ten najslabší, ktorého niekedy do rána zabili potkany. Niektorí zase boli takí slabí, že nevládali vstať z postelí a ísť na záchod, čiže ich potreba padala z hornej postele na zajatcov ležiacich pod nimi. Otroci v tábore mali na výber. Niektorí si namiesto otrokárčenia vybrali smrť - stačilo sa rozbehnúť a hodiť sa na elektrický plot. My sme priniesli veniec a položili sme ho spolu so sviečkami na pamätník.
Zážitok z Osvienčimu je veľmi silný a my môžeme byť spokojní, že si nevieme predstaviť, čo všetko strašné sa v tých táboroch dialo.

Annamária (Mary) Závodníková