Petrohrad, prečo si len Petrohrad ... ?
Nedočkavé tváre, posledné objatia, letmé úsmevy, túžba spoznať svet. Posádka námorníkov Gymnázia Golianova nastúpila do „Krížnika“ DaK Ružomberok. Kotvy sú zodvihnuté, cestovná horúčka je v plnom prúde, opúšťame Nitru, smer Kaunas – Petrohrad – Vilnius.
Po dlhom a namáhavom nočnom presune nás čakala naša prvá zastávka, náš prvý prístav na ceste spoznávania – Kaunas. Pešia zóna bola dokonalým spojením prírody s výtvorom človeka. Katedrála z červených pálených tehál a telefónne búdky pod ňou navodzovali atmosféru ako v Londýne. Hrad a kostol týčiaci sa nad celým mestom pripomínali veľkosť druhého najväčšieho mesta Litvy.
Tretí deň bol dňom ciest „prvých“ tried. Človek mohol na vlastné oči vidieť veľké a smutné rozdiely medzi veľkolepým mestom a ruským či litovským vidiekom, kde sa kúrilo drevom a na lúkach bolo viac hovädzieho dobytku ako chatŕč a ľudí zároveň. Po dvanástich hodinách cesty nás však začali vítať tabule s nápismi „Vitajte v Petrohrade!“. Letisko, výškové budovy, obchodné centrá a nakoniec historická časť mesta v ktorej stál i náš hotel s výhľadom na Nevu, v ktorom sme strávili prekrásne tri noci. Slávnostná večera nás čakala už na stoloch. Svetlá svietili len zbežne, aby neboli jasnejšie ako výhľad na najväčšiu rieku Petrohradu.
Krásnym a neopakovateľným zážitkom bol Petrodvorec – sídlo Petra I. Veľkého, ktorý založil Petrohrad roku 1703. Panoráma so striekajúcimi fontánami, upravenými kríkmi a trávami pripomínali nám všetkým francúzske Versailles. Zima pri bránach Fínskeho zálivu a zmrzlina? Paradox... No nikto neľutoval! Popoludní sme navštívili Národný cintorín, kde sú pochovaní slávni ruskí velikáni ako Čajkovský, Lomonosov, Čechov, Tolstoj alebo Glinka. Po prehliadke zámku sme sa presunuli pri Izakyjevský chrám, ktorý bol odvtedy miestom našich každodenných stretnutí a nástupov. Takto sme spoznali Petrohrad! Večer navštívila skupinka ľudí s pani profesorkou Žitňanovou slávnu operu Mikhaiovsky Theatr, kde bola na programe opera G. Pucciniho Bohéma. Nezabudnuteľným zážitkom bolo stretnutie so slovenským dirigentom Petrom Feranecom.
Po Petrohradskej noci sme uskutočnili dlho plánované stretnutie medzi „krížnikom“ DaK Ružomberok a Krížnikom Aurora. Každý si kúpil čiapku a odfotil sa pri historicky významnej lodi, lodi, ktorá zmenila chod a myšlienky ľudí v Rusku. O desiatej hodine nás so slávnostnou salvou diel privítala Petropavlovská pevnosť. Celý Petrohrad sa otriasal návalmi tlakových vĺn z diel. V katedrále sme mali možnosť vidieť pomníky slávnych ruských cárov od Petra I. Veľkého až po Mikuláša II posledného ruského cára. Ako posledné sme navštívili Cárske Selo – komplex Jekaterinského paláca. Opäť sme videli veľkoleposť Ruska, keď nám do očí zasvietila prekrásna Jantárová komnata. Zistili sme aké to je zachovávať a ctiť si dedičstvo otcov a predkov a nielen mať o ňom prázdne a bezduché reči. V tom sme sa uistili pri návšteve Piskarevského cintorína s odkazom pre budúce generácie.
Bol pred nami posledný deň v Petrohrade a my sme si uvedomovali povinnosť vidieť toho ešte viac, ochutnať ďalšie ruské jedlá a samozrejme minúť posledné ruble. Povinnosť a sen sme si splnili prechádzkou po Ermitáži s Michelangelovým zlatým rezom , návštevou Palácového námestia, Kazanského chrámu či Nevského prospektu. Atmosféra v Rusku bola čoraz silnejšia, pretože sa pripravovali na oslavy 9. Mája. Najkrajšou bola večerná plavba po rieke Moike a peniaze na jej dne pre šťastie mladých a zasnených študentov a opätovný návrat do teraz už nášho najobľúbenejšieho mesta... Posledný boršč, zákusky, cukríky, štrúdle, palacinky. Návšteva Zenitu Petrohrad. Tržba pre ruských predajcov na trhu za ma3ošky pre našich najbližších.
Uvedomovali sme si, že koniec sa už blíži. Lúčime sa s najkrajším mestom na svete. Slzy, šťastie, nádhera. Dovidenia Petrohrad !!!
V našom programe chýbalo už len hlavné mesto Litvy – Vilnius. Prechádzka v krásnom počasí, neskorý ľahký obed, suveníry a zvuk majestátneho organu v katedrále. Rozlúčka s mestom a návrat do Kaunasu, kde sme strávili poslednú noc nášho školského výletu alebo inak „PLAVBY KRÍŽNIKOM DAK RUŽOMBEROK“.
Posledné ranné vstávanie bolo pred nami, raňajky nás čakali na stole, autobus pred hotelom, rodičia na stanici: Zdrastvuj Nitra!
Naša veľká vďaka patrí pani riaditeľke, že nám umožnila zúčastniť sa dokonale zorganizovaného výletu, za čo by sme chceli poďakovať pani profesorke Žitňanovej a Frantzovej i najlepšej sprievodkyni na svete Zdenke. Ďakujeme i našim rodičom; bez nich by sme neboli tam kde sme boli, nespoznali by sme krásy nekonečného sveta, naučili sa čítať azbuku, nenadviazali nové priateľstvá, neprežili najkrajšie roky nášho života ...
Ďakujeme!

Prezentácia: STIAHNUŤ