Anna Čavčíková- Belgicko
Môj 6-mesačný pobyt sa pomaly blíži ku koncu. Mám ohľadom toho veľmi zmiešané pocity , na jednej strane sa teším na všetko čo som zanechala na Slovensku a na druhej strane sa mi nechce opustiť to, čo som si vybudovala v Belgicku. Táto skúsenosť mi pomohla dospieť, rozvinúť sa a upratať si veľa vecí v hlave. Mám jasnejší obraz o mojej budúcnosti a identite. Keby mám príležitosť túto skúsenosť zopakovať, bez váhania by som sa do toho vrhla.
Anna Čavčíková, SPA
Bohdan Mudryk- Taliansko
Môj prvý mesiac v Taliansku prebehol neskutočne rýchlo. Keď si obkľúčený úžasnými ľuďmi v peknej krajine čas uteká tak, že si ani nevšimneš a všetko už je len v spomienkach. Zatiaľ som so svojim pobytom v Taliansku viac ako spokojný. Musel som prejsť cez viacero prekážok, ako jazyková bariéra alebo neporozumenia v škole alebo doma, ale prekonal som ich a som pripravený sa zlepšiť a prekonať ďalšie. Taktiež som si stihol nájsť viacero kamarátov a ísť na zopár výletov, a musím povedať, že Taliansko má svoje nevysvetliteľne čaro. Je to skvelá krajina so skvelými ľuďmi.
Bohdan Mudryk, II.AJ
Katarína Vojteková- Španielsko
Hola a todos,
Som Katarína Vojteková, študentka VI. SXA a druhú polovicu tohto školského roku trávim v Španielsku vďaka programu Erasmus+. Porozprávam vám, čo mi tento pobyt dal.
Začnime momentom, keď mi zatelefonovala agentúra AFS Intercultura, ktorá pomáha našej škole s organizáciou týchto pobytov a oznámila mi, že som bola vybraná a o pol roka vycestujem do Španielska. Vystriedala sa vo mne počiatočná radosť so strachom, keďže španielsky som vtedy nevedela. Čas, ktorý mi ostával do odletu som strávila jazykovou prípravou a postupným uvedomovaním si, že môj sen sa onedlho stane skutočnosťou.
A zrazu prišiel deň odletu plný rozlúčiek a sĺz, ale aj veľkých očakávaní. Vtedy som nevedela ani poriadne, do čoho som sa to vlastne „namočila“, ale každú výzvu som od každého dňa brala ako príležitosť posunúť sa niekam ďalej a vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Popasovala som sa nielen so španielčinou, ale aj druhým kooficiálnym jazykom valenciánskej komunity – valenciánčinou, našla som si veľa nových kamarátov (niektorí mi snáď ostanú aj na celý život) a žila v dvoch rovnako skvelých hostiteľských rodinách. Za tie skoro štyri mesiace, čo žijem v Španielsku musím povedať, že som sa toho naučila veľa. V prvom rade som sa za neuveriteľne krátky čas naučila hovoriť plynule španielsky, za čo mi určite poďakuje moje budúce ja, ktoré chce veľa cestovať. Ďalej som sa naučila samostatnosti, tak praktickej ako aj mentálnej a emočnej, no taktiež som si uvedomila, aké dôležité je vedieť vypýtať si pomoc, keď je treba. Stala som sa osobou s veľkým rozhľadom, ktorej sa „otvorili oči“, pretože vidí, ako sa žije v inej krajine a jej svetom a domovom nie je iba Slovensko.
Každému, kto toto číta, odporúčam ísť na výmenný pobyt, či už to bude cez Erasmus+ alebo cez iné prostriedky. Vráti sa vám to viac než dvojnásobne a to vám hovorím už teraz, aj keď ma návrat domov ešte len čaká. Na našej poslednej orientácií AFS, ktorú sme mali tento víkend, mi docvaklo, že ten čas ubehol neskutočne rýchlo ale s istotou viem povedať, že sa zo mňa stala iná, silnejšia osoba.
Vidíme sa na Slovensku,
Katka Vojteková
Miroslav Krupa- Beglicko
Dobrý deň, aj keď sa mi to vôbec nezdá, som v Belgicku už viac ako dva týždne. Čas tu veru plynie rýchlo, hlavne keď má človek čo robiť a má okolo seba samých dobrých ľudí.
Moja hostiteľská rodina je podľa mňa obrovská výhra. Už od prvého momentu čo sme sa stretli na letisku, boli ku mne veľmi milí. Snažia sa, aby som sa u nich skutočne cítil ako doma. Mám aj dvoch súrodencov, ktorí mi boli (a aj stále sú) tiež veľmi nápomocní, čo sa celkom zíde, keď sa zrazu objavíte v novej krajine v polmiliónovom meste, kde ste boli presne raz na 3 hodiny.
V škole je to tiež oveľa ľahšie vďaka napriek veľmi milým ľuďom-či už spolužiakom alebo učiteľom, ktorým nerobí problém ani dočasná jazyková bariéra. Nebyť nich, zvykalo by sa mi na školu len s dvomi prestávkami-jednou veľkou a jednou obedovou - veľmi ťažko. Aspoň ale môžeme ísť počas obedovej prestávky preč zo školy a je oveľa dlhšia ako u nás, čiže vždy vystane čas aj na nejaký basketbal.
Je tu ale ďalšia vec: schody. Všimol som si, že ľudia v Belgicku ich skutočne majú radi. Dokazuje to aj fakt, že na to, aby som sa z prízemia dostal do mojej izby, musím zdolať 72 schodov. Tu príslovie ,,kto nemá v hlave má v nohách“ naberá úplne iné rozmery. V škole to vzhľadom na fakt, že sa po každej hodine presúvame nie je o moc lepšie. Takisto je tu normálne, že sa tu na chodbách nekúri, na čo si ale človek veľmi rýchlo zvykne.
Zatiaľ hodnotím moju skúsenosť veľmi pozitívne a teším sa na všetko, čo tu ešte zažijem a ktoré krásne miesta v tejto krajine navštívim.
Dovidenia :)
Miroslav Krupa, SXA
