Najstaršie obdobie slovanských dejín
načiera do doby existencie ich prvého štátneho útvaru - Veľkej Moravy. Aj
počiatky nitrianskeho štkolstva a vzdelanosti sú spojené s jej politickým a
kultúrnym rozvojom. Jej vysoký stupeň duchovnej a materiálnej kultúry podmienil
okrem iného aj vznik slovanského písma. Z histórie vieme, že prvá známa škola v
našom meste a na Slovensku vôbec bola kláštorská škola v zoborskom
benediktínskom kláštore sv. Hypolita. Spomína ju sám autor najstaršej kroniky v
Uhorsku (1064 - 1070), päťkostolný biskup Maurus, ktorý bol jej žiakom okolo
roku 1015.
V neskorom stredoveku Nitra nemala školu, ktorá by ju reprezentovala ako mesto so slávnou minulosťou. Stredné školy v tomto čase zakladali rehole piaristov a jezuitov. Piaristické školstvo bolo po celej Európe rozšírené hlavne zásluhou Španiela Jozefa Kalazánskeho. Do Nitry prišli piaristi v roku 1698 a gymnázium, na žiadosť mestského magistrátu založili roku 1701. Základný kameň na novú stavbu budovy (terajšie Gymnázium sv. J. Kalazánskeho) bol položený 9. júna 1701. Založenie rehole a gymnázia podporoval už v roku 1700 i Ladislav Maťašovský, nitriansky biskup a kancelár Leopolda I. Maťašovský, ktorého všeobecne označujú za hlavnú osobnosť pri založení nitrianskeho piaristického gymnázia, zložil 24 000 zlatiek na stavbu školy. Gymnázium bolo 4-triedne, malo 300 študentov a jeho prvým riaditeľom sa stal rektor piaristov Peter Zábojník. Do roku 1784 vyučovacím jazykom bola latinčina, od roku 1785 nemčina. Neskôr sa rozhodli pre maďarčinu.
Bonitz-Exnerovou úpravou „Návrh na organizáciu gymnázií a reálok“ v roku 1849 sa gymnáziá zreorganizovali na osemročné. Podľa tejto úpravy vyučovacím jazykom mal byť materinský jazyk, ale piaristi v Nitre sa rozhodli pre nemčinu. Po roku 1861 sa v nižších triedach učilo po slovensky, vo vyšších maďarsky.
Od roku 1850 boli zavedené maturitné skúšky, ktoré pozostávali z písomnej a ústnej časti. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa až do roku 1918 vyučovacím jazykom stala maďarčina.
Po vzniku Československej republiky 28.10.1918 sa na gymnáziu naďalej vyučovala v maďarskom jazyku s tou zmenou, že do učebného plánu bol zaradený i slovenský jazyk vo všetkých ročníkoch a triedach ako vyučovací predmet.
Vyučovanie v školskom roku 1918/1919 skončilo 30.4.1919. Dňa 10.5.1919 prišiel na školu vládny referent referátu Ministerstva školstva a národnej osvety Anton Štefánek s prvým slovenským nitrianskym županom Ľudovítom Okánikom a oznámil vedeniu školy a profesorskému zboru, že prišiel zrušiť maďarské gymnázium a zároveň otvoriť Československé gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. 27.5.1919 bol otvorený slovenský náukobeh pod správcovstvom Jána Damborského a v septembri 1919 nový školský rok so slovenským profesorským zborom.
Od 17.11.1919 dostala škola nový názov - Československé štátne reálne gymnázium Tomáša Červena v Nitre.
V rokoch 1919 - 45 študovalo na škole 15 944 študentov. Sú medzi nimi žiaci z celého Slovenska, čo svedčí o jeho veľmi vysokej úrovni.
Po oslobodení dochádza k zmene organizácie gymnázií a škola dostala nový názov - Gymnázium v Nitre. V nasledujúcom desaťročí sa názov školy menil viackrát - od 1.9.1953 - Jedenásťročná stredná škola, od 1.9.1959 - Dvanásťročná stredná škola. Prelomovým rokom pri zmene názvu bol rok 1960, keď sa pretvorila na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu.
Od školského roku 1960/61 sa SVŠ v Nitre stala jedinou výberovou všeobecnovzdelávacou školou v Nitre a jednou z piatich výskumných škôl na Slovensku. Preorientovávala sa na polytechnizáciu a prehlbovala spoluprácu s výrobou. Vyučovali sa základy potravinárskej, poľnohosporádskej a strojárskej výroby. 1.3.1962 bola na priečelie školy umiestnená pamätná tabuľa s bustou Eugena Gudernu. Od 1.9.1962 mala škola názov SVŠ E. Gudernu v Nitre. Pri škole pôsobila aj stredná škola pre pracujúcich formou večerného a diaľkového štúdia. Na škole bola založená Telovýchovná jednota Stredoškolák. Od 1.9.1969 sa zmenila forma štúdia na 4-ročné a škola dostala názov Gymnázium E. Gudernu v Nitre.
Študenti školy dosahovali v tomto období výrazné úspechy aj v mimoškolskej činnosti - súťaže, olympiády, úspechy dosahuje školský časopis Ozvena. Veľká pozornosť bola venovaná špičkovým športovcom i masovej telesnej výchove.
Zvýšená pozornosť najmä od 80-tych rokov bola venovaná vyučovaniu voliteľných skupín odborných predmetov, napr. základy strojárstva, základy technickej chémie, programovanie, počítačové systémy. Škola tak poskytovala absolventom možnosť získať okrem všeobecného vzdelania aj príslušnú odbornú kvalifikáciu.
Od 1.9.1988 bola na základe požiadaviek spoločenskej praxe zriadená Jazyková škola pri Gymnáziu E. Gudernu s vyučovaním jazykov anglického, nemeckého a francúzskeho.
Od školského roku 1989/90 v duchu novembrových dní sa mení klíma spoločenského diania, čo prinieslo zmeny aj v živote školy. Zmenila sa obsahová náplň vyučovania jednotlivých predmetov, štruktúra predmetov na maturitných skúškach. Zavádza sa systém voliteľných a nepovinných predmetov, v roku 1990 sa otvára prvýkrát špeciálna trieda zameraná na výuku programovania. Akcent sa kladie na vyučovanie cudzích jazykov.
Škola nadväzuje družobné styky s Haydnovým reálnym gymnáziom vo Viedni a Gymnáziom na Slovanskom námestí v Brne, pôsobia tu zahraniční lektori, zapája sa do Medzinárodného výmenného programu študentov.
V školskom roku 1991/92 v súvislosti s premenovaním ulíc v meste Nitra sa mení názov i adresa školy na Gymnázium, Piaristická 6, Nitra. V školskom roku 1993/94 sa otvárajú na škole dve triedy 8-ročného gymnázia so zameraním na cudzie jazyky, o rok neskôr i na programovanie a informatiku.
Od 12.9.1994 sídli škola v novej budove na Golianovej ulici č. 68 v Nitre, ale to je už história, ktorú píše súčasnosť.
V neskorom stredoveku Nitra nemala školu, ktorá by ju reprezentovala ako mesto so slávnou minulosťou. Stredné školy v tomto čase zakladali rehole piaristov a jezuitov. Piaristické školstvo bolo po celej Európe rozšírené hlavne zásluhou Španiela Jozefa Kalazánskeho. Do Nitry prišli piaristi v roku 1698 a gymnázium, na žiadosť mestského magistrátu založili roku 1701. Základný kameň na novú stavbu budovy (terajšie Gymnázium sv. J. Kalazánskeho) bol položený 9. júna 1701. Založenie rehole a gymnázia podporoval už v roku 1700 i Ladislav Maťašovský, nitriansky biskup a kancelár Leopolda I. Maťašovský, ktorého všeobecne označujú za hlavnú osobnosť pri založení nitrianskeho piaristického gymnázia, zložil 24 000 zlatiek na stavbu školy. Gymnázium bolo 4-triedne, malo 300 študentov a jeho prvým riaditeľom sa stal rektor piaristov Peter Zábojník. Do roku 1784 vyučovacím jazykom bola latinčina, od roku 1785 nemčina. Neskôr sa rozhodli pre maďarčinu.
Bonitz-Exnerovou úpravou „Návrh na organizáciu gymnázií a reálok“ v roku 1849 sa gymnáziá zreorganizovali na osemročné. Podľa tejto úpravy vyučovacím jazykom mal byť materinský jazyk, ale piaristi v Nitre sa rozhodli pre nemčinu. Po roku 1861 sa v nižších triedach učilo po slovensky, vo vyšších maďarsky.
Od roku 1850 boli zavedené maturitné skúšky, ktoré pozostávali z písomnej a ústnej časti. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa až do roku 1918 vyučovacím jazykom stala maďarčina.
Po vzniku Československej republiky 28.10.1918 sa na gymnáziu naďalej vyučovala v maďarskom jazyku s tou zmenou, že do učebného plánu bol zaradený i slovenský jazyk vo všetkých ročníkoch a triedach ako vyučovací predmet.
Vyučovanie v školskom roku 1918/1919 skončilo 30.4.1919. Dňa 10.5.1919 prišiel na školu vládny referent referátu Ministerstva školstva a národnej osvety Anton Štefánek s prvým slovenským nitrianskym županom Ľudovítom Okánikom a oznámil vedeniu školy a profesorskému zboru, že prišiel zrušiť maďarské gymnázium a zároveň otvoriť Československé gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. 27.5.1919 bol otvorený slovenský náukobeh pod správcovstvom Jána Damborského a v septembri 1919 nový školský rok so slovenským profesorským zborom.
Od 17.11.1919 dostala škola nový názov - Československé štátne reálne gymnázium Tomáša Červena v Nitre.
V rokoch 1919 - 45 študovalo na škole 15 944 študentov. Sú medzi nimi žiaci z celého Slovenska, čo svedčí o jeho veľmi vysokej úrovni.
Po oslobodení dochádza k zmene organizácie gymnázií a škola dostala nový názov - Gymnázium v Nitre. V nasledujúcom desaťročí sa názov školy menil viackrát - od 1.9.1953 - Jedenásťročná stredná škola, od 1.9.1959 - Dvanásťročná stredná škola. Prelomovým rokom pri zmene názvu bol rok 1960, keď sa pretvorila na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu.
Od školského roku 1960/61 sa SVŠ v Nitre stala jedinou výberovou všeobecnovzdelávacou školou v Nitre a jednou z piatich výskumných škôl na Slovensku. Preorientovávala sa na polytechnizáciu a prehlbovala spoluprácu s výrobou. Vyučovali sa základy potravinárskej, poľnohosporádskej a strojárskej výroby. 1.3.1962 bola na priečelie školy umiestnená pamätná tabuľa s bustou Eugena Gudernu. Od 1.9.1962 mala škola názov SVŠ E. Gudernu v Nitre. Pri škole pôsobila aj stredná škola pre pracujúcich formou večerného a diaľkového štúdia. Na škole bola založená Telovýchovná jednota Stredoškolák. Od 1.9.1969 sa zmenila forma štúdia na 4-ročné a škola dostala názov Gymnázium E. Gudernu v Nitre.
Študenti školy dosahovali v tomto období výrazné úspechy aj v mimoškolskej činnosti - súťaže, olympiády, úspechy dosahuje školský časopis Ozvena. Veľká pozornosť bola venovaná špičkovým športovcom i masovej telesnej výchove.
Zvýšená pozornosť najmä od 80-tych rokov bola venovaná vyučovaniu voliteľných skupín odborných predmetov, napr. základy strojárstva, základy technickej chémie, programovanie, počítačové systémy. Škola tak poskytovala absolventom možnosť získať okrem všeobecného vzdelania aj príslušnú odbornú kvalifikáciu.
Od 1.9.1988 bola na základe požiadaviek spoločenskej praxe zriadená Jazyková škola pri Gymnáziu E. Gudernu s vyučovaním jazykov anglického, nemeckého a francúzskeho.
Od školského roku 1989/90 v duchu novembrových dní sa mení klíma spoločenského diania, čo prinieslo zmeny aj v živote školy. Zmenila sa obsahová náplň vyučovania jednotlivých predmetov, štruktúra predmetov na maturitných skúškach. Zavádza sa systém voliteľných a nepovinných predmetov, v roku 1990 sa otvára prvýkrát špeciálna trieda zameraná na výuku programovania. Akcent sa kladie na vyučovanie cudzích jazykov.
Škola nadväzuje družobné styky s Haydnovým reálnym gymnáziom vo Viedni a Gymnáziom na Slovanskom námestí v Brne, pôsobia tu zahraniční lektori, zapája sa do Medzinárodného výmenného programu študentov.
V školskom roku 1991/92 v súvislosti s premenovaním ulíc v meste Nitra sa mení názov i adresa školy na Gymnázium, Piaristická 6, Nitra. V školskom roku 1993/94 sa otvárajú na škole dve triedy 8-ročného gymnázia so zameraním na cudzie jazyky, o rok neskôr i na programovanie a informatiku.
Od 12.9.1994 sídli škola v novej budove na Golianovej ulici č. 68 v Nitre, ale to je už história, ktorú píše súčasnosť.
Riaditelia gymnázia
|
1919-36
|
Jozef Rozim
|
|
1937-46
|
Jozef Haša
|
|
1947-48
|
Pavol Dubík (zastupujúci)
|
|
1948-49
|
Ignác Korman (dočasný riaditeľ)
|
|
1950-51
|
Adolf Heinisch
|
|
1951-52
|
Jozef Minárik
|
|
1952-53
|
Štefan Sauberer
|
|
1953-54
|
Rudolf Ďuriš
|
|
1954-55
|
Elígius Menke
|
|
1956-58
|
Andrej Rusňák
|
|
1959-70
|
Karel Valehrach
|
|
1970-72
|
Jozef Hudec
|
|
1972-90
|
Ing. Michal Polák
|
|
1990-91
|
Ing. Katarína Fogltancová
|
|
1991- apríl 1992
|
Ing. Ján Hanuš
|
|
1.máj 1992 - 30.jún 2014
|
RNDr. Marta Rácová
|
|
1.júl 2014 - doteraz
|
RNDr. Zuzana Hurtová
|