OZNAMY

JED. LÍSTOK

INFORMÁCIE

RECEPTY

ZAUJÍMAVOSTI

Čo ste mali dnes na obed?

Na Slovensku trpí 13 až 16 percent detí nadváhou alebo obezitou, ale keď príde reč na zdravé stravovanie, rodičia začnú svorne nadávať najmä na úroveň školského stravovania. Rodičia, čo robíte pre to, aby sa vaše deti stravovali zdravo?

Na Slovensku trpí 13 až 16 percent detí nadváhou alebo obezitou, ale keď príde reč na zdravé stravovanie, rodičia začnú svorne nadávať najmä na úroveň školského stravovania. Niet sa čo diviť, veď ich potomok na otázku, čo ste mali dnes na obed, zvyčajne odpovie - niečo otrasné, fuj, ani som to nedojedol. Ale ruku na srdce, čo okrem hromženia na obedy v jedálni robíte pre to, aby sa vaše deti stravovali zdravo? Rodičia presne vedia, čo je pre dieťa zdravé, že má jesť päť až šesťkrát denne, obmedzovať sladkosti, slané potraviny, fastfoodové jedlá, dopriať si ovocie a zeleninu najmenej päťkrát denne, lenže - aká je prax? Domáce aj zahraničné štúdie dokazujú, že výživa detí je po kvantitatívnej stránke dostatočná, dokonca až priveľmi, obsah živín však nie je optimálny. Jednoducho, jedia priveľa, ale zle. "Deti majú navyše nesprávny stravovací režim, ktorý nielen zvyšuje riziko vzniku obezity, ale aj negatívne vplýva na duševnú činnosť. Prejavuje sa to potom na prospechu i správaní dieťaťa v škole," vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská, jedna z autoriek štúdie, ktorá skúmala stravovacie návyky žiakov základných škôl v desiatich okresoch Slovenska. Čo z tohto prieskumu medzi tisíckou detí od šesť do šestnásť rokov vyplynulo?

Chvála raňajkám
"Závažným zistením je napríklad to, že sedemnásť percent detí neraňajkuje vôbec a dvadsaťjeden percent iba nepravidelne," tvrdí doktorka Babinská. V časopisoch sa síce z času na čas objavia vášnivé debaty, či je vôbec potrebné, aby deti raňajkovali. Určite to poznáte aj z domu, dieťa si radšej pospí, ako by vstalo skôr k raňajkám a vyhovára sa - mami, mne ráno nechutí... Lenže chutiť by mu malo. "U detí, ktoré raňajkujú, výskumníci pozorovali, že majú lepšiu pamäť, vyššiu pozornosť a aj lepšie výsledky psychologických testov," objasňuje MUDr. Babinská a dodáva, že u detí, ktoré neraňajkovali, sa duševné schopnosti zlepšili, keď si dali desiatu. Zo slovenskej štúdie je zaujímavý jeden údaj, týkajúci sa raňajok: z mladších detí od 6 do 8 rokov vynecháva raňajky tridsať percent, ale medzi 15 až 16-ročnými až 46 percent. Nie je to náhodou preto, že rodičia pri väčších deťoch mávnu rukou a povedia - hádať sa s tebou nebudem, nechceš raňajkovať, tak neraňajkuj, nakoniec, aj tak sa už ponáhľam do práce... Ranný stres, ktorý by sa dal odstrániť jednoducho, o niekoľko minút skorším vstávaním, sa prejavuje nakoniec aj na raňajkách tých menších. Na internete si mamičky prváčikov radia, že najlepšie a najrýchlejšie je, keď dieťa raňajkuje obľúbené sladké čokoládové guľôčky či mušličky, podľa reklamy plné cereálií. Aspoň ráno niečo zje, navyše s tým nie je takmer žiadna práca, nie? Čo na tom, že tá istá mamička si pýta radu, ako by jej sedemročné dieťa mohlo trošku schudnúť, lebo podľa detskej lekárky má osem kíl nadváhy?

Desiatové hliadky
V priebehu novembra až januára chodili po školách po celom Slovensku desiatové hliadky, zložené z metodikov školského stravovania a z asistentov výživy a zisťovali, čo deti desiatujú. "Biely rožok či chlieb natretý maslom so šunkou, doboška a limonáda - to je najčastejšia kombinácia, ktorú si žiaci nosia na desiatu," hovorí o zisteniach asistentka výživy Katarína Pavlovičová. Navyše len polovici žiakov na prvom stupni dávajú rodičia na desiatu ovocie a 22 percentám zeleninu. U pubertiakov je situácia ešte horšia - ovocie dostáva len trinásť a zeleninu jedenásť percent žiakov. "Navyše, mnohí si desiatu kupujú sami, pričom uprednostňujú bagety a rôzne sladkosti a sladené nápoje," približuje hlavné nedostatky metodička školského stravovania Jaroslava Dostálová zo Žiliny. Potvrdzuje to aj doktorka Babinská - podľa štúdie si takmer tretina detí kupuje niekoľkokrát do týždňa desiatu v školskom bufete. Apropo, školské bufety. Je ich po Slovensku takmer osemsto a rodičia ich fungovanie na školách často sami iniciujú - nakoniec, je oveľa pohodlnejšie dať dieťaťu peniaze, nech si niečo kúpi, než mu v rannom strese ponúknuť celozrnné pečivo so zeleninou, ako odporúčajú odborníci. Nebolo by na tom nič zlé, keby hlavným artiklom v takýchto bufetoch a bufetíkoch neboli sladkosti, čipsy, sladené vody a bagety... Školský bufet ponúkajúci viaceré mliečne výrobky či dokonca ovocie je na Slovensku raritou. Odborníčka na výživu Alžbeta Béderová pred časom robila malý prieskum v školských bufetoch - a tie sa často vôbec nelíšia od klasických bufetov kdekoľvek v meste. "Deti majú na očiach najmä sladké nápoje, mastné pizze a presladené croissanty. Potraviny, ktoré patria k zdravej strave, sú schované na najnižších poličkách," hovorí odborníčka. Podľa predpisov sa nesmú v školských bufetoch predávať kolové a chinínové nápoje, alkohol a cigarety a mali by byť obmedzené sladké nealkoholické nápoje. Lenže, bufety sú sprivatizované a sortiment sa riadi ponukou a dopytom - ak chce jeho majiteľ zarobiť, na mliečnych nápojoch a ovocí by to išlo veľmi ťažko... Podobne je to aj so školskými automatmi, v ktorých si deti môžu kúpiť niečo na zahryznutie. Možno sa to zmení, keď sa začne v praxi uplatňovať Národný program prevencie obezity, ktorý vláda prijala začiatkom roka. Jedným z konkrétnych krokov by malo byť to, že deti si nebudú môcť kúpiť v školských automatoch nezdravé potraviny. Zatiaľ však zostáva na rodičoch, aby deťom vysvetľovali, čo jesť a čo radšej nie.

Kuchárky - popolušky
Čím sú deti staršie, tým častejšie vynechávajú nielen raňajky, ale aj obed v školskej jedálni - z najmladších má predplatený obed 70 percent žiakov, z najstarších len 34 percent. "Keby o jedálnom lístku rozhodovali deti, chceli by každý deň pizzu," hovorí vedúca školskej jedálne na jednej z bratislavských škôl Renáta Hlubocká. Favoritmi školákov sú aj jedlá, ktoré v školskej jedálni pripravovať nemôžu - hotdog a hamburger. "Keď im pripravíme polievku z čerstvej zeleniny, pozerajú na to ako na zázrak, lebo z domu sú zvyknuté na instantné vrecúškové polievky," hovorí o skúsenostiach vedúca jedálne a pridáva, že ak je dieťa z domu navyknuté jesť zeleninu a ovocie, neraz jedlo v školskej jedálni aj pochváli. Väčšinou je však scenár opačný: keď deti vidia na jedálnom lístku mäso so zeleninou, hubami alebo prívarok, odhlásia sa z obeda. "Niektoré síce na obed idú, ale pri okienku nás prosia, aby sme im povyberali zeleninu - tak sa hráme na Popolušky," dodáva Renáta Hlubocká. Podľa nej rodičia, ovplyvnení aj svojimi spomienkami na školskú stravu v minulosti, deti odhlásia z obedov a radšej im dajú peniaze na jedlo z bufetu - často bez toho, aby zistili, či je strava skutočne taká fuj, ako ich ratolesti tvrdia. Dá sa to zistiť jednoducho, každá školská jedáleň musí mať vyvesený jedálny lístok a často sú už jedálne lístky aj na internetových stránkach škôl. Ich zostavovanie sa riadi pokynmi a predpismi ministerstva školstva a ministerstva zdravotníctva tak, aby jedlá boli vyvážené a zodpovedali nárokom detí v rôznom veku. Hygienici, ktorí pravidelne chodia do jedální na kontroly, sledujú aj skladbu jedál. Rodičia za kompletný obed zaplatia na rôznych školách rôzne, pretože o tom rozhodujú samosprávne orgány, ale celá suma sa použije na prípravu jedla - chod kuchyne dotuje štát. Renáta Hlubocká hovorí, že do jej jedálne vozia čerstvú zeleninu tri až štyrikrát do týždňa, varí sa len z čerstvého mäsa. "Lenže, stačí sa potom pozrieť do odpadkových košov - všade sú pozahadzované raz, dvakrát nahryznuté jablká," hovorí vedúca jedálne. Aj pred časom, keď bola škola zapojená do projektu Mliečna liga a deti k obedu dostávali mliečny výrobok, namiesto toho, aby ho vypili, oblievali sa ním. No a k školskej jedálni patrí už od materskej školy tiež davová psychóza - keď pri stole jeden povie: fuj, to sa nedá jesť, ostatní jedlo odnesú, aj keď ho neochutnali. Nakoniec, teraz je in nalievať sa sladkým nápojom a zajedať ho čipsami - podľa štúdie sladené nápoje pije na prvom stupni až 83 percent a na druhom 75 percent detí. Keby ste hlbšie pátrali, prečo deťom strava v jedálni nechutí, možno zistíte, že preto, lebo najskôr idú do bufetu, až potom k okienku jedálne. Mimochodom, ako sa stravujete vy? Nezabudnite, že dieťa si stravovacie návyky osvojuje najmä doma.

Zdroj: internetový magazín www.slovenka.cz

Zuzana Lajdová